Niektorí ľudia vkročia do nášho života veľmi skoro, v študentských rokoch. Ticho, nenápadne, ako oblak, čo si pláva po nebi, nás sprevádzajú životom. Tak to bolo aj s mojim dlhoročným priateľom Imrichom K. Spoznali sme na na nezvyčajnom mieste: v Prílohe Nového slova, kde sa pred rokmi publikovali verše mladých autorov. Istý čas sa zdalo, že priateľstvá, ktoré tu vznikli, odveje čas – prišli radosti a bôle všedných dní, rodinné starosti, deti, pracovné povinnosti. Po rokoch sa vynorili znova. Cestičky, ktorými sa priatelia z mladosti opäť nájdu, sú vždy zvláštne. Literárna platforma, na ktorej vznikli tie naše, bola dostatočne silná, aby sa opäť obnovili. Vďaka tomu sa dnes okrem ImrichaK. stretávam aj s inými auotrmi, ktorí kedysi prispievali do Prílohy Nového slova. Imko žije na východe Slovenska a schopnosť písať krásne verše nestratil ani dnes. Tu sú niektoré z nich:
POTKNUTIE O RÝM
Dážď uhýba z polí.
Motorka smútku opúšťa nehostinné končiny.
Končí mi jeden rok.
Čas uteká, čas bolí …
Krásne je v lete
no krásne je i v zime.
Keď láska zvoní
a keď sa kone plašia.
Studničku z ľadu spolu uvidíme
a šija tvoja k bozku ohne sa.
Už dunia kolesá,
už pávie kŕdle obchádzajú dvory.
Opäť sa učím rátať do desať,
opäť sa borím o rým …
ČAS
Kedysi
z túžby milovať
zrodil sa i tento vták.
Keďže nakoniec všetko má svoj čas, počkal
a teraz s dorastenými peruťami lieta,
pošklbáva telom
a kreslí do vzduchu svoje prírodné tajomstvo.
Sedím na lavičke v parku a dotýkajú sa ma jeho krídla,
jeho krídla narastajú aj mne.
Rodím sa z túžby rozprávať, len neviem,
či už nadišiel môj čas …
rozpravkarka2 Poézia, ktorá mi ...
cokomilka Krásne priezračné, ...
Celá debata | RSS tejto debaty