IMRICHK: z túžby milovať

Niektorí ľudia vkročia do nášho života veľmi skoro, v študentských rokoch. Ticho, nenápadne, ako oblak, čo si pláva po nebi, nás sprevádzajú životom. Tak to bolo aj s mojim dlhoročným priateľom Imrichom K. Spoznali sme na na nezvyčajnom mieste: v Prílohe Nového slova, kde sa pred rokmi publikovali verše mladých autorov. Istý čas sa zdalo, že priateľstvá, ktoré tu vznikli, odveje čas – prišli radosti a bôle všedných dní, rodinné starosti, deti, pracovné povinnosti. Po rokoch sa vynorili znova. Cestičky, ktorými sa priatelia z mladosti opäť nájdu, sú vždy zvláštne. Literárna platforma, na ktorej vznikli tie naše, bola dostatočne silná, aby sa opäť obnovili. Vďaka tomu sa dnes okrem ImrichaK. stretávam aj s inými auotrmi, ktorí kedysi prispievali do Prílohy Nového slova. Imko žije na východe Slovenska a schopnosť písať krásne verše nestratil ani dnes. Tu sú niektoré z nich:

POTKNUTIE O RÝM

Dážď uhýba z polí.

Motorka smútku opúšťa nehostinné končiny.

Končí mi jeden rok.

Čas uteká, čas bolí …

Krásne je v lete

no krásne je i v zime.

Keď láska zvoní

a keď sa kone plašia.

Studničku z ľadu spolu uvidíme

a šija tvoja k bozku ohne sa.

Už dunia kolesá,

už pávie kŕdle obchádzajú dvory.

Opäť sa učím rátať do desať,

opäť sa borím o rým …

ČAS

Kedysi

z túžby milovať

zrodil sa i tento vták.

Keďže nakoniec všetko má svoj čas, počkal

a teraz s dorastenými peruťami lieta,

pošklbáva telom

a kreslí do vzduchu svoje prírodné tajomstvo.

Sedím na lavičke v parku a dotýkajú sa ma jeho krídla,

jeho krídla narastajú aj mne.

Rodím sa z túžby rozprávať, len neviem,

či už nadišiel môj čas …